Farida Bolkunova

Jo, jinak Staňková Zuzana jméno mé.....

Nikým nepohrdám,kdo měl zájem o nějakou informaci,vždycky ji dostal.Ano Dušan mě v létě navštívil a dostal to dřív a má jinou představu o asiatech.

И еще хочу сказать, что когда кобеля ставишь на первое место и даешь КЧК, СС и пр. это должен быть роскошный кобель со всеми породными признаками. Это и великолепные голова, корпус, всеобщая гармония, и такие, казалось бы «мелкие» породные признаки, на которые многие очень часто вообще не обращают внимания - правильно посаженные уши, хорошая губа, мощная переносица, заполненность под глазами, мощная нижняя челюсть, построение плеча, движения. И вот таких собак, которые соответствовали бы всем этим требованиям, я в некоторых классах не увидела. Да – собака на «отлично», но нет в ней шарма, ну, не выдающаяся она, и как ей можно дать «чемпиона» или «кандидата в чемпионы». Да, это отличная собака и оценка ей «отлично», но никак не может она вырваться в чемпионы. В моем понимании – это так.

nieje to vsetko nahodou v standarte?Je tam aj nieco odlisne?

Ano je to v standartě,ale každý má standart podle sebe,to je ten problém.

You understand me, sir.
I did not want me here you copied someone else's opinion.
Though I know very well why you did it ....
And this is not a contempt?

Já souhlasím s tím názorem a nový standart vymýšlet nebudu.

Zuzko,co by jsi chtěla slyšet od Ivana.Farida něco říká a my to přeci nemůžem měnit ,jak kdo to chce či nechce slyšet.Je přeci jedno ,co slyším já či Ivan,ale co říká Farida.Jestli nerozumíš něčemu,napiš,jestli nerozumíš všemu ,tak ani nepiš,je to marné.

Koukám koukám, že nikdo nemá vlastní názor a není schopen napsat podstatný rozlišovací znak mezi turkmenským alabajem a sao. Standard obou plemen jsem četl a tam taky nic není, různé fora o tomhle tématu jsem četl ať na ruských tak česko a slovenských stránkách a nikdo není schopen.
Mě by to opravdu zajímalo.

Dušane:

Nejde o to, něco měnit.
Šlo mi spíš o názor konkrétního člověka.

Zdarec Květošu,vždyt ty sakra nejlíp víš o co zde jde.Nicotné rozdíly ve standartu obou,sousedské oprášení nadřazené rasy a další aspekty,tak raději držíme hubu .Tady spíše bych se ptal na rozdíly v zemi původu-střední Asie a potom v Rusku a zbytku světa.Nezanášel bych ony Turkmény vzhledem k popsanému.A potom si odpovědět umíš sám.

6-8 března bude v Kyjevě seminář o asiatech.
Přijede tam Helde Kjarizov,Farida Bolkunova a další specialisti z Ruska a Ukrainy.
Kdo má zájem může se zúčastnit-já tam jedu.

Také bych chtěl jet.

neviem,ci posobite vo vedeni klubov alebo ako posudzovatel,ale aby sa nieco zmenilo mali by sa zucastit hlavne tyto ludia.Jedine oni to maju moznost ovplivnit,ci uz na vystavach alebo pri uchovneni atd.Vsetci by mali vidiet standart rovnako aj nie kazdy po svojom.

Pre shahazim : Fúúha tak toto Vám neviem vysvetliť ide to mimo mňa ja som len bola dlhoročná členka klubu malopočetných plemien so šiperkami takže o tom viem ale na to musí asi odpovedať SKJ alebo kompetentný...

Že pánové neslyšíte tohle.
Tohle taky říká p. Bolkunova.....

Зато мне очень приятно было провести время после выставки и с «бойчатниками» и с не «бойчатниками», среди людей уважительно относящихся друг к другу

Pre zaujímavosť posielam preklad od FIB, Kjarizova a Gorochova možno niekomu pomôže pri pochopení Turkménskych psov:

"A tak opisujú pastierskeho psa samotní ovčiari, práve tak si ho predstavujú oni sami, tak ho opísali ešte ich dedovia a pradedovia. V podstate je to prvý NÁRODNÝ štandard tohto plemena:

• Najväčší.
• Hlava ako kazan.
• Medzi ušami ako vankúš.*
• Medzi očami musí byť široko.
• Nos musí pozerať dole.
• Nos je krátky aj dlhší.
• Hruď ako strecha na kazan.**
• Ruky, nohy musia byť hrubé.
• V krížoch nemá byť tenký.
• Bitkárske psy musia byť pokojné, neútočné voči človeku.

Samotní Turkméni rozlišujú 4 typy psov:

kjopjok najželanejší typ, vyznačujúci sa mohutnosťou, ale bez tučnoty, masívnosťou stavby, veľmi okrúhlymi rebrami, veľkou, mohutnou hlavou plavných línií, krátkou, objemnou papuľou, širokým rozkročením nôh, majúci, spravidla, ale nie záväzne, dlhú srsť;

kjopjok si (t.j. nie celkom kjopjok), typ, blízky k vyššie opísanému, ale buď o niečo ľahší, alebo majúci zľahčenú a/alebo nie takých pravidelných línií ako u kjopjok hlavu, srsť zvyčajne krátka;

gain – pomerne ľahký pes, trochu vychudnutý, s prostou hlavou, srsť môže byť rôznej dĺžky, pri ovciach ho zvyčajne nedržia, niekedy sprevádza stáda, pasúce sa okolo obydlí, často sa vyskytuje na dedinách, kde sa používa ako strážca;

gain si – (nie úplne gain) – typ medzi kjopjok si a gain.

Mnohí, v Turkmenistane pobudnúci chovatelia, neraz počuli hovoriť o psoch s výškou meter a viac. Jedni sa skepticky stavali k takým rozprávkam tak, že ak ich nebrali ako lživé, tak v lepšom prípade za zveličené, iní s entuziazmom začali hľadať týchto gigantov, no nenašli. A medzi tým takéto psy boli všade – ide o to, že turkménski ovčiari mali zaužívané merať výšku psov s hlavou, pre nich je to úplne logické: „Veď ľudí tiež merajú s hlavou“ – vysvetľujú pastieri.
Každoročne sa veľký počet alabajov vyvezie z Turkmenistanu do Uzbekistanu, Kazachstanu a na Kaukaz, kde si tieto psy vážia pre ich bojovnú povahu a používajú ich v zápasoch, ktoré sú tu veľmi populárne. Veľa psov sa vyviezlo do Ruska, Bieloruska a na Ukrajinu, čím sa vážne poškodil ako genofond plemena, tak aj jeho imidž.
Na jednej strane, do zahraničia často odchádzajú najlepšie, čistokrvné psy, za ktoré prichádzajúci kupci núkajú také sumy, že pán, predstaviac si ich skutočnú plemennú hodnotu, nájde v sebe síl odolať pokušeniu rýchlo zbohatnúť. Tanrkuli Muchammedov, majiteľ trojnásobného šampióna Turkmenistanu Tochmeta, niekoľko krát dostal a za každým odmietol ponuky z Moskvy a z Kaukazu predať svojho psa, ktorý už ukončil svoju bojovú kariéru, za 25 OOO dolárov. Avšak často, v prípade odmietnutia predať ho, sa takýto pes jednoducho ukradol***. Žiaľ, potenciál mnohých z nich aj tak nebol do konca využitý novými pánmi, pretože, po prvé, zvýšené požiadavky k chrupu zbavovali tieto zvieratá možnosti zúčastniť sa výstav a veľmi často, aspoň oficiálne, sa dostali mimo chovu, a po druhé, takéto psy sa nezriedka získavali len pre účasť v zápasoch a nešlo o nijakú plemennú prácu s nimi."


* U Turkménov sú vankúše ploché a priamouhlé.

** Má sa na zreteli okrúhlosť rebier.

*** Tak sa stalo, napríklad, s Erlenom, synom Čierneho Jekemena, ktorý bol potom objavený v Leningrade.

Niečo o súbojoch v Turkménsku... tiež na pochopenie ako a prečo...

"Zápasy sa vedú podľa pravidiel vypracovaných v priebehu mnohých storočí. Mladé psy zápasia s rovesníkmi: psy, ktoré dosiahli 2 roky, v závislosti od bojovnej skúsenosti a rejtingu, po obojstrannom súhlase majiteľov môžu zápasiť nezávisle od veku; po troch rokoch sa rozdiel vo veku neberie do úvahy. Neexistujú žiadne hmotnostné kategórie, tu každý pán, poznajúc protivníka, samostatne rozhoduje, či pustí svojho psa alebo nie. V prípade, že v priebehu jedného kola sa nepodarí určiť víťaza, po dohode medzi pánmi a rozhodcami sa môžu zahájiť dodatočné kolá. Zvyčajne sa tak stáva, ak unavené psy vzájomne prestanú na seba útočiť. Odchod z poľa so zdvihnutým chvostom sa nepovažuje za porážku.
Prehral ten pes, ktorý odmieta vyjsť na pole, ktorý sa vzpiera, aktívne sa vyhýba boju, vydáva hlas počas boja (zakňučí, zavyje), ukáže zuby (cerí zuby), ktorý začína hrýzť s vycerenými zubami, zanechá pole so stiahnutým chvostom, je vyčerpaný, neschopný pokračovať v boji (úraz), ukázať odpor protivníkovi. Majiteľ psa má právo v daný moment, po uznaní porážky svojho psa, požiadať o prerušenie boja; ale nemá právo žiadať o pokračovanie v boji, ak rozhodca rozhodol, že pes v ňom nemôže pokračovať kvôli úrazu alebo svojmu fyzickému stavu.
Nedá sa nehovoriť aj o tom, že medzi majiteľmi psov sa vyskytujú aj takí, ktorí sa snažia zabezpečiť jeho víťazstvo za hocijakú cenu, utiekajú sa k využitiu zakázaných postupov. Tým môže byť natieranie srsti pre psa nepríjemne páchnucimi látkami alebo látkami, ktoré majú nepríjemnú, dráždiacu chuť. Stalo sa, že nečestní majitelia, vediac, že alabaj nikdy nezaútočí na háravú suku, natreli svojho psa jej výlučkami. V súčasnosti sa zaužívalo pred začiatkom boja skontrolovať srsť psov súpera na prítomnosť vedľajších látok, kvôli čomu niekedy aj vystrihávajú trochu srsti pre analýzu. V skutočnosti sa takéto metódy niekedy používajú pri mladých, neskúsených psoch, ktorých spôsob boja sa ešte nesformoval. Hociktorý majiteľ v súboji prevereného vlkodava na základe zmeneného chovania svojho psa môže predpokladať, že protivník je niečím namazaný. Napríklad, psa páchnuceho po háravej suke začnú priamo v ringu nakrývať a so psom, natretého „chémiou“, neuchytia. Niekedy pre kontrolu podozrivého psa využijú jednoduchý, ale veľmi účinný prostriedok: pustia na neho iného známeho bojovníka a na základe jeho reakcie urobia záver o tom, či došlo k porušeniu alebo nie. Stojí za to povedať o tom, že pre človeka, usvedčeného z použitia špinavých chytákov, je cesta na zápasy navždy uzavretá, ale to ešte nie je preňho to najstrašnejšie ...
Šteňatá od víťazov sa veľmi cenia aj ovčiarmi, aj ľuďmi, zaoberajúcimi sa chovom. Na majiteľa šampióna sa obracajú s prosbou o nakrytie. Takto funguje taký istý mechanizmus, ako pri voľných nakrývaniach v stádach (medzi iným, aj vo voľnej prírode), - pokračovateľom rodu sa stáva pes, najviac zodpovedajúci svojimi psychickými, vôľovými a anatomickými dispozíciami idee plemena".

pre Dušana: haha tak toho "takychovatele" zrovna od Vás????? , inak vôbec som sa vo Vás nesklamala a to mi je fakt ľúto , už na niekoho ako vy reagovať vôbec nemienim, možno keď budete schopný prijať aj názor iného, tak možno sa možeme ešte porozprávať........inak možno je to pre Vás novinka ale "Vás názor"" sa nerovná vždy "stopercentný správny názor" a možno keby ste počúval pozorne tak, zistíte, že Farida nikde nehovorila, že nič iné okrem turkménov neexistuje a je zlé, iba hovorila aby sa to nemiešalo a to sú podľa mňa dve rozličné veci.

Jinak taky Vás mám rád a nikde si nepamatuju,že bych Vámi vyřčené věty použil. Díky a nashle.

Som veľmi rada, že rozhovor s Faridou bol na tomto fóre. V tomto momente sú zbytočné špekulácie o rozdieloch v štandarde, alebo o podsúvaní turkménskeho typu, ako nadradeného až po srandy okolo existencii klubu TA na Slovensku.
Pre mňa je to spoveď ženy, ktorej zmyslom života je poznanie psov Turkmenistanu, ženy skromnej, ale neoblomnej, žijúcej v patriarchálnej moslimskej krajine. Farida vníma týchto psov predovšetkým cez ich pracovné využitie, pričom nevylučuje ich krásu, ale krásu prirodzenú, kde je každý znak dôležitý pre prežitie a fungovanie. Drží sa svojho cítenia a vnímania plemena, nebojí sa vyjadriť svoj názor, aj keď má neprajníkov a odporcov.
Jej slová som si pozorne vypočula, rozumiem im, také názory sú mi blízke - na prvom mieste stojí totiž pes.

p.s. Do Kijeva sa asi pridám